KOSTOLŇA – #Kostol_inak séria 1/01

#kostol_inak 2

Kostol Inak séria 1/01

séria: Aký kostol chceme byť , téma: Kostol súcitu

Náš kostol sa viac podobá rodine ako organizácií. Možno mi dáte za pravdu, že každá  rodina má svoju vlastnú „vôňu“, spôsob fungovania, má vlastné hodnoty, určitý typ výchovy a rodinnej atmosféry. Rovnako je to aj s našim spoločenstvom. Máme niekoľko základných hodnôt ako je súcit, dôvera, komunikácia, spolupráca a zodpovednosť. Nemôžeme si vybrať svojich rodičov, ani svojich súrodencov.  Rodíme sa do spoločnosti a našou úlohou nie je zmeniť „členov“ našej  rodiny, ale naučiť sa spolu žiť v pokoji a rešpekte.

Kostol súcitu. 

Súcit je pre nás viac ako obyčajná ľútosť, ktorá vedie iba k emocionálnemu dočasnému spojeniu.

Jaroslava Koníčková z Eduworld to napísala takto: “Súcit je emócia, ktorá znamená zdieľať utrpenie, často kombinované s túžbou uvoľniť alebo zmenšiť utrpenie druhého, ukázať špeciálnu starostlivosť pre tých, ktorí trpia. Často je prejavovaný cez empatiu a je často charakterizovaný cez činy, kedy sa osoba, ktorá koná so súcitom, bude snažiť pomôcť ľuďom, s ktorými súcití.” 

Je to potrebné zvlášť v tejto dobe, kedy sa mnohí ľudia skôr stretávajú s bezcitnosťou, povýšenectvom a naplňovaním vlastných sebeckých cieľov bez ohľadu na city ostatných.

Skutočný súcit je liekom, ktorý zmierňuje bolesť a uzdravuje vzťahy,

O Pánovi Ježišovi sa píše, že sa pozrel na ľudí a cítil súcit, že títo ľudia sú ako ovečky, ktoré nemajú pastiera. Nemajú nikoho, kto by sa ich zastal, kto by ich chránil pred nepriateľom. Kto by sa im venoval a staral o nich. Nalial olej do rán a obviazal ich. Ako pastier, ktorý svoje ovce pasie na dobrých pastvinách, pastier, ktorý ich vodí k dobrým čerstvým vodám. Ľuďom chýba takýto pastier, mnohí svoju bolesť a potreby skrývajú. V Biblii vidíme mnoho pribehov, kedy ľudia, ktorí boli plní súcitu, priniesli svojim jednaním mier a pokoj do života ostatných. Skúste si prečítať príbeh o Nainskej vdove. Je zaznamenaný v Evanjeliu podľa Lukáša 7 kap. 11-17 verš. Tieto príbehy sú krásne, pretože všetko skončí dobre a tí, čo strádajú, skrze súcit nájdu znova potešenie a radosť.

Ale čo s tými, ktorí si za svoje utrpenie môžu sami? Tí, ktorí si súcit nezaslúžia? Predstav si alkoholika, ktorý svoju manželku bil, skončil vo väzení, na slobode mu neostalo nič a nakoniec skončil ako bezdomovec, ktorého stretneš ako žobre napr. pred Tvojim obchodným domom. 

A čo mladý čávo, ktorý svojou nerozvažnou jazdou pripravil o život niekoho iného? Má vôbec niekto takýto právo na súcit?  Ak sa na to pozrieme čisto ľudským pohľadom, tak asi nie. Ich vlastná sebeckosť pripravila druhých o život alebo iným ubližovala. Povedali by sme: dobre im tak. Veď teraz iba žnú to, čo zasiali. Je tak? Žiaden súcit. A bolo by to vôbec fér voči tým druhým osobám, ktoré trpeli?  Toto sú skutočne ťažké otázky a výzvy. Ale práve o tom je bežný život. Určite sa nebudem hrať, že mám všetky odpovede, pretože nemám. Skúsiť Vám opísať aj iný pohľad ako je ten bežný. Je to pohľad Božieho Slova a Božieho srdca.

Na Božom súcite milujem to, že nepopiera ľudskú chybu. Nesnaží sa tváriť, že sa nič nestalo. Zabil si niekoho? To nič, veď je tu pre teba Boží súcit a odpustenie. Len tak. Akcia Mesiaca.Veľká amnestia pre všetkých zdarma. Môžeme podvádzať, klamať, ubližovať a potom stačí 5x opakovať predpísanú modlitbu a hajdu domov. Niektorým ľuďom sa môže kresťanstvo presne takto javiť. Barlička pre pokrytcov s lacným “rozhrešením”. Samozrejme ich to štve. Pretože je to nespravodlivé. Čiže poďme vraždiť, kradnúť a potom stačí povedať „mrzí ma to“ a všetko je zrazu zabudnuté a hlavne odpustené?   V skutočnosti to takto vôbec nie je. Za tú vraždu, za  lúpež, za to naše ohováranie aj za obyčajnú malú lož, niekto musí zaplatiť. Ako je možné, že napriek tomu všetkému zlu, Boh dokáže mať ešte s nami súcit? 

Súciti s nami, pretože vie niečo, čo je pre nás ešte neviditeľné a nepoznané. Naše jednanie je motivované hriechom prebývajúcim v nás. List Rimanom 7 kapitola, 14-24 verš: “Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.  No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.  Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.  Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo.  Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom;  ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja nešťastný človek! Kto ma vyslobodí z tohto tela smrti?”

Boh vie, že si sami nedokážeme pomôcť. Preto má s nami súcit. To neznamená, že nemáme niesť zodpovednosť za svoje činy. To vôbec nie. Preto som povedal, že každá vražda, klamstvo a ohováranie musel niekto zaplatiť. Tu na zemi zvyčajne, ak ľudia prekročia zákon,  idú do basy. V Božom kontexte je odplatou za hriech smrť, nie väzenie.  Preto Kristus zomrel namiesto nás. Predstav si obraz, že si dostal trest smrti, si vo väzení  a čakáš na rozsudok. Kristus neurobil niečo také typu, nech sa páči, si voľný, všetko je zabudnuté. Vôbec nie. Stalo sa toto. Kristus povedal: Prepustite Janka, Petra, Lukáša, Mima. Môj život za ich. Pre nás to znamená slobodu, ale niekto iný musel na to elektricke kreslo ísť namiesto nás. Ježiš Kristus. Zdá sa akoby bol masochista. V skutočnosti Ho motivuje súcit a láska voči  nám. A taktiež poslušnosť voči Otcovi. Boží súcit prináša riešenie. Riešenie do Tvojej situácie, bolesti, problémov. Do myšlienok, ktoré nikomu nepovieš.

Raz sa spýtali Ježiša ako byť spravodlivý pred Bohom. Odpoveď bola jednoduchá. Čo je napísané v Zákone? Miluj Boha celým svojím srdcom, celou svojou mysľou, celou svojou silou a svojho blížneho ako samého seba. Ma to však háčik. Nikto z ľudí takto Boha milovať nedokáže. Ako potom vôbec môžeme byť spravodliví? Skúsim Vám to vysvetliť na  obraze  so športovcami.

Predstavme si, že klasifikácia na Božiu olympiadu vyžaduje  skočiť do dialky 10000 metrov. Nikto z nás to však nedokáže. Ak sme ešte deti, môžeme skočiť možno 1 meter, ako dospelý 3 metre a ak sa tomu naozaj venujeme, potom aj 7 metrov. Tí najlepší z najlepších skočia 9,10 metrov. 

Nikto z ľudí nedokáže vo svojom tele byť ako Boh, jednať ako Boh, byť svätí ako Boh. Čo by vlastne nevadilo. Problém začína v tom, že bez Boha zomrieme. Bez neho niet život. Ako však môžeme prísť k nemu, keď je Svätý tj. bez akejkoľvek poškvrny? Nič a NIKTO s nižším štandardom nemôže prísť k nemu, pretože by zomrel, tak, ako keď sa niekto snaží priblížiť napr. k slnku. Ale Boh nechce, aby sme zomreli. Ak neskočíme 10000 metrov sme však navždy odsúdení byť bez Boha a zomrieť. Ako to vlastne vyriesiť? Môžeme viac trénovať. O pár rokov dokážeme skočiť 15 metrov, ale stále nám bude chýbať 9985 metrov k tomu, aby sme boli s Bohom. O to sa snaží náboženstvo. Urobiť človeka lepším. Skrze vlastnú snahu, byť dostatočným pre Boha. Skrze “dobré skutky” stať sa spravodlivým. Dodržiať všetky sviatosti, celý zákon a všetkých 613 základných prikázaní. Nedá sa to.

Boh to vyriešil inak. Vedel, že človeku nie je možné prekonať takúto diaľku. Tak urobil toto. 

Poslal svojho jednorodeného a spravodlivého Syna Ježiša Krista, aby na kríži za nás doskočil 10000 metrov. Urobil to, čo nám nebolo možné. Stal sa našou spravodlivosťou pred Bohom a my teraz môžeme k Bohu prísť bez toho, aby sme zomreli.  A prečo by  to Boh  robil? Pretože nie je tyran. Vedel, že inak nám niet pomoci a zomrieme kvôli Hriechu, ktorý je v nás. V našom tele. Ten nás oddelil od Svatého Boha, pretože v Jeho prítomnosti všetko hriešne zomrie. Súcitil s našimi slabosťami. A súcit nie je iba obyčajná emocionálna ľútosť. Je to bolesť so situáciou človeka, ktorá  prináša riešenie. A Boh toto riesenie nasiel. To, čo nebolo možné nám, skrze zákon, skrze náboženstvo, zobral na seba a doplnil to, čo nám chýbalo, aby sme mohli byť navždy s Otcom.

Nech Vám je toto zamyslenie a zdieľanie na radosť. Pán s Vami.

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *